Geologická Stavba Pohoria Börzsöny

14.02.2009 - posledná úprava článku.

Obrázok používateľa Willant

Börzsöny je z geologického hľadiska mladé pohorie, má len 18-20 miliónov rokov. Staršie horniny nájdeme len vo väčších hĺbkach ako základ masívu na západnej strane 1200 metrov a pri obci Diósjenő 500-700 metrov hlboko. Toto sú horniny ktoré tvoria
dnešné pohorie Pilišu...

Počas vulkanickej činnosti pred 20-25 mil. rokmi okraje pohoria viac krát zalialo more, pozostatky nájdeme v okolí Törökmező kde je tenká vrstva vápencových usadenín.

Vďaka silnej vulkanickej činnosti je dnes Börzsöny veľmi členitý, strmé steny a rokliny. Typické sú kamenné prúdy, zvetraním vzniknuté skalnaté steny. Súvislé pohorie Börzsöny a Visegrádske pohorie predelili Dunaj asi pred 10 miliónmi rokov. Vtedy boli tieto pohoria oveľa nižšie a južnejšia nížina Kisalföld o 100 metrov vyššia. Pomalým vystupovaním pohorí sa musel Dunaj stále hlbšie zahryzávať do hornín a vyhlbovať si cestu ďalej na juh, až nakoniec oddelil svojim tokom tieto hory a vytvoril nádhernú panorámu dunajského ohybu.

V okolí obce Nagybörzsöny pri Rózsahegy, Madárhegy, Várbükk a Csóványos vznikli hydrotermálnou cestou rozľahlé ložiská farebných kovov. Vďaka týmto mocným prírodným silám tu už prví usadlíci poznajúci banícke remeslo dolovali vzácne kovy a železo počas mnoho stáročí.