Rímske klimatické optimum v Karpatskej Kotline

Medzi rokmi 15. pred našim letopočtom a 395. nášho letopočtu rozšírilo smerom na sever svoju hranicu Rímske impérium. Usadili sa na pravom brehu Dunaja natrvalo a Dunaj sa stal hraničnou riekou. Vybudovali pozdĺž rieky cesty a obranné pevnosti, dodnes nazývané  Limes Romanum. K tomuto rozmachu značne prispela aj v tom čase prebiehajúca klimatická zmena. Dočasné oteplenie v Strednej Európe dokazujú viaceré archeologické a paleobotanické nálezy. V prvom storočí p.n.l. karpatskú kotlinu ovládlo suchšie a teplejšie počasie, podobné tomu aké dnes panuje v severnom taliansku. Toto dokazujú zhustené letokruhy pozostatkov dubov, nálezy mediteránnych rastlín ako sú figy, marhule, broskyne, slivky a hrušky, dokázané pestovanie hrozna na vysokých kordónoch. Toto dokazujú tak archeologické nálezy ako aj vyobrazenia na mozaikách a maľbách z tých časov. Podľa archeobotanických a archeologických nálezov vilových usadlostí z 3-4 stor. p.n.l. tu bolo rozvinuté ovocinárstvo a pestovanie viniča. Po páde rímskej ríše sa z časti zachovalo na území Panónie. Tradíciu pestovania orechov k nám priniesli Rimania. Ako prvý tu začali pestovať marhule, broskyne, čerešne, slivky a hrušky. Obľúbili si ale aj jablká a s obľubou ich množili a sadili. Našli sa aj pozostatky importovaných plodov, ako sú figy, datle a olivy. V obci Fenékpuszta sa našli aj kávové zrná, nemáme ale o tom žiadny písomný záznam.

Mnohé nálezy nástrojov poukazujú na vyspelý vinársky priemysel. Kraj horného Balatonu so svojou submediteránnou klímou bol na to veľmi vhodný. V kopcoch Budai nad provinčným sídlom Aquincum sa tiež našli mnohé dôkazy z počiatočných dôb cisárskej éry o vinárskych aktivitách. Našli viac druhov viniča. Je historickým faktom, že cisár Domitianus v nariadení zakazoval pestovanie viniča v provinciách. Opačným extrémom je smrť cisára Probusa, ktorého zabili pri Sirmiume vojaci počas vysúšania močiarov. Mal tam v úmysle pestovať vinič. Vína z Panónie boli veľmi suché a Rimania ich vo všeobecnosti neobľubovali.

Výstavba otvorených vnútorných dvorov rímskych víl tiež poukazuje na teplejšiu a suchšiu klímu. Toto dokazujú aj údaje hladín riek a jazier. Inak sa nedá vysvetliť prečo sú stavby Limesu popri Dunaji na dnes prevažnú väčšinu roka pod vodou. Pod hladinou sa našli múry pevností, ale aj mosty. V jazere Fertő Neziderské jazero (po nem. Neusiedler See, maď. Fertõ) sa našli hroby a pozostatky budov. Táto suchá perióda ktorá postihla okrem Karpatskej kotliny hlavne vnútornú áziu, vyvrcholila v 4. storočí n.l. Územie Ázie sa vďaka častým suchám vyľudnilo. Dočasne zaniklo aj obchodovanie na hodvábnej ceste. Viacero vedcov zastáva názor že táto klimatická zmena je príčinou sťahovania národov. Tu žijúci pastieri nasledovali svoje stáda ktoré postupne tiahli za potravou na západ.

András Grynaeus a jeho dendochronologické výskumy poukazujú a hrúbku letokruhov z drevených pozostatkov na rímskych stavbách v okolí dnešného miesta Ménfőcsanak v meste Győr. Letokruhy v duboch z tých čias sú veľmi husté. V priemere majú asi jeden milimeter. Dnešné letokruhy v okolí Dunaja majú 2-3 mm ale v závislosti od miesta rastu môžu byť aj hrubšie. Husté letokruhy naznačujú, že klíma sa stala pre duby nepriaznivá. Alebo nadbytok tepla, alebo zimy, ale určite spojená s nedostatkom vlahy. Podľa ostatných ukazovateľov vieme povedať s istotou, že išlo o teplo. Hustota letokruhov sa zhodovala s letokruhmi stromov rastúcich v severnom Taliansku. Z tohto môžeme právom vyvodzovať podobnú klímu v tom období ako je na území dnešného severného Talianska.

Výskum kyslikovych izotopov (¹⁶O, ¹⁷O, ¹⁸O) Zoltánom Kernom vykonaný v ľadovej jaskyni pri obci Scarisoara v rumunskom pohorí Bihar môže potvrdiť tieto fakty. Podľa tejto klimatickej rekonštrukcie boli do 3. stor. n.l. zimy veľmi mierne. Na východnom cípe Veľkej Maďarskej Nížiny v neskoro rímskej dobe, sa ukazuje silné ochladenie, hlavne v zimnom období. (Pozri obrázok)

Otázka pestovania viniča Rimanmi je u dlhšiu dobu v centre historických diskusií. Otázkou je, či pestovali Rimania aj v provinciách svoje pôvodné mediteránne odrody. Ak dokázali dopestovať druhy z apeninského polostrova v Karpatskej kotline, musíme predpokladať teplejšie a suchšie letá v letnej dekáde roka oproti tomu čo bolo neskôr v rannom stredoveku. Miernejšiu klímu dokazujú aj nálezy netypických ovocných plodov - figy, marhule. Sú známe nálezy fíg, marhúl, broskýň, sliviek a hrušiek, ktoré sa dopestovali na mieste. Našiel sa zachovalí figový konár s nezrelými plodmi fíg v hrobke. Dalo sa zistiť, že nejde o sušené alebo nádobe lisované plody ale išlo o čerstvý odlomený konár zo stromu so stredne zrelými plodmi.

Toto klimatické optimum nám môže dať tiež odpoveď na architektonický konzervativizmus Rimanov. Prečo stavali presne identické vily v Panónii ako v teplom Taliansku alebo Hispánii. Tieto vily s peristiliom vystriedali v neskoršej dobe už uzavreté domy. Príčinou mohla byť zmena klímy na konci 3. storočia. Vo vilách počiatkov provinciálnej éry nenájdeme podlahové kúrenie. Vo vilách z neskoršej éry je podlahové kúrenie bežným nálezom. Dôkazom suchej klímy je aj mnoho nálezov Limesu pod hladinou Dunaja. Ako príklad z mnohých je poloha mesta Contra Aquincum. (Prvé nálezy sa našli v roku 1898 počas výstavby Alžbetinho mosta v Budapešti, pri brehu Dunaja počas hĺbkových prác.) Túto teóriu potvrdzuje aj Trajánov Most v Rumunsku pri úseku Železnej brány. Bol postavený v rokoch 101-106. n.l.p. Most používali 170 rokov. Podobná stavba takto zužujúca prietok pri takom silnom prúde vody, vydrží len vtedy, ak sa na hladine nevytvára ľad alebo ho je len veľmi málo.

Vďaka mnohým obciam a husto obývanému pobrežiu, zmeny hladiny Dunaja zaujali viacerých vedcov. Viacero štúdií poukázalo na to, že počas posledných dvoch tisícročí hladina Dunaja značne kolísala. Kľúčovou otázkou ostáva ale geografická zmena toku a veľkosť prietoku vody. Či sa zvýšeným akumulovaným množstvom vody  dá preukázať zvýšená hladina povodní v určitom časovom horizonte. Tieto zmeny sa dajú archeologicky zdokumentovať na mnohých miestach popri celom toku rieky. Mnohé štúdie dokazujú značné zvýšenie hladiny v neskorom stredoveku. Pôdne rozbory poukazujú na katastrofálne povodne, ktorých datovanie sa pohybuje v širokom časovom horizonte, od neskorého stredoveku až skorí novovek. Orsolya Mészáros sa venovala viacerým pozorovateľným zmenám prostredia v okolí mesta Vyšegrád a Vác. Jednoznačne dokázala zmeny hladiny od neskorého stredoveku. Zvýšenie hladiny od tohto obdobia zapríčinilo vyššie povodne a tiež značné zvýšenie spodných vôd v rádiuse pôsobenia Dunaja. Tieto udalosti sa pri veľkej  zhode vedcov pripisujú klimatickým zmenám. Presnejšie príčiny sú:  obdobie takzvanej malej doby ľadovej, celkové zvýšenie zrážok, geografické zmeny. Z týchto príčin bolo vylúčené prirodzené zanášanie koryta rieky. Z archeologického hľadiska sú významným pomocníkom topografické mapy župy Komárom-Esztergom a Budapešť ktoré obsahujú podrobné informácie ktoré je možné využiť pri výskumoch. Tu je v mnohých miestach je pozorovateľné postupné sťahovanie neskorých stredovekých obydlí do vyšších nadmorských výšok. Toto môže mať okrem zmeny hladiny Dunaja viac príčin. Zanášanie toku, zmenu spôsobu hospodárenia s pôdou, medzi tým ale nemôžeme vylúčiť príčinu povodní a vysokú hladinu spodných vôd.

Zdroje:
Wolfgang BEHRINGER: A klíma kultúrtörténete. Bp., 2010. 219–283.

GRYNAEUS András: Dendrokronológiai kutatások Magyarországon. Kandidátusi Értekezés, Bp., 1997.

GRYNAEUS András: Új forráscsoport? A dendrokronológia eredményei: tanulmányok a történeti ökológia világából. In R. VÁRKONYI Ágnes (szerk.): Táj és történelem: tanulmányok a történeti öko-lógia világából. Bp., 2000. 310.

Rácz Lajos: ÉGHAJLATI VÁLTOZÁSOK AZ ALFÖLDÖN A HONFOGLALÁSTÓL A 19. SZÁZAD VÉGÉIG

KERN Zoltán: Éghajlati és környezeti változások rekonstrukciója faévgyűrűk és barlangi jég vizsgálata alapján. Doktori Értekezés, ELTE, 2010.

PATAY Árpád–SZ. PÓCZY Klára: Gyümölcsmaradványok aquincumi múmiasírból. A Magyar Mezőgazdasági Múzeum Közleményei (1964): 135–146., és GYULAI Ferenc: Archaeobotanika. A kultúrnövények története a Kárpát-medencében a régészeti-növénytani vizsgálatok alapján. Bp., 2001. 143–144.

Bíró 1999. 6.o.

Grynaeus 1999. 4-5.o., R.Várkonyi 2001. 51.o.

Rácz 1993. 71.o.

Rabb Péter Budapesti Műszaki és Gazdaságtudományi Egyetem, Építészettörténeti és Műemléki Tanszék

Gyulai Ferenc (1955) agrárkémikus mérnök, környezetvédelmi szakmérnök, archaeobotanikus, az MTA doktora, a tápiószelei Agrobotanikai Intézet tudományos főmunkatársa, a Szent István Egyetem Gödöllői Campus Környezetgazdálkodási Intézetének docense, a Pécsi Tudományegyetem Régészettudományi Tanszékének óraadó tanára.

Zostavil a preklad: Zoltán Willant