Rímskoprovinciálna keramika z germánskej osady v Štúrove

Autor: JÁN BELJAK – TITUS KOLNÍK

- Text je skrátený -

Keramika z rímskych provincií je v barbarskom prostredí dôležitým prostriedkom pre datovanie. Indikuje tiež úroveň hospodárskych vzťahov medzi Germánmi a Rimanmi. Zároveň je dôležitým prameňom pre sledovanie vývoja kvádskeho osídlenia v oblasti Pohronia. V týchto súvislostiach najvýznamnejšia je terra sigillata.

Terra sigillata je typ luxusnej keramiky, ktorý nám umožňuje relatívne presné datovanie nálezových súborov, v ktorých sa vyskytuje. Zároveň prispieva k dokumentovaniu úrovne obchodných vzťahov medzi Germánmi a Rimanmi.

Vďake jej dobre prepracovanej chronológii možno spoľahlivo datovať sprievodné archeologické súbory na jednotlivých germánskych osadách. Najstaršími nálezmi terry sigillaty sú výrobky dielne Lezoux v strednej Galii, ktoré sa dostali predovšetkým na dolné Pohronie. Tie datujú kvádske osídlenie tohto regiónu okolo stredu 2. stor. po Kr. Počas posledných dvoch, resp. troch desaťročí 2. stor. po Kr. je Kvádmi osídľovaná oblasť stredného Pohronia a Poiplia. Dokladá to spoluvýskyt výrobkov majstrov z Rheinzabernu v tejto oblasti. Zreteľným je i výskyt produktov z Westerndorfu a Pfaffenhofenu na ľavom brehu Dunaja, v okolí mesta Vác. Na toto územie Kvádi prenikli na prelome 2. a 3. stor. po Kr.

Na základe rozboru nálezov terry sigillaty, panónskej stolovej keramiky ako aj iných provinciálnych výrobkov, môžeme rozpoznať tri zóny ich výskytu na Pohroní a Poiplí. Štruktúra importov sa v tomto regióne mení v závislosti od vzdialenosti provinciálnych centier. Najsilnejšie väzby vykazuje Pohronie a Poiplie s rímskymi centrami Brigetio a Aquincum. Predovšetkým Brigetio zohralo úlohu výrobného i distribučného centra, ktoré zásobovalo rímskymi produktmi Kvádov sídliacich východne od Váhu. Prvou, kontaktnou zónou výskytu rímskych importov, je dolné Pohronie; tu bola najrozšírenejšia panónska úžitková keramika a terra sigillata. Blízkosť panónskych distribučných centier spôsobila, že rímska keramika tu v jednotlivých chronologických stupňoch suplovala vlastnú „stolovú“ keramiku.

Do kontaktnej zóny patrí aj germánska osada v Štúrove-Vojenskom cvičisku. Rímska keramika je tu doložená od jej vzniku v strede 2. stor. po Kr. až po záver osídlenia v prvých desaťročiach 5. stor. po Kr. Možno sledovať aj isté medzery v germánskom osídlení tejto polohy. Slabo je zastúpená keramika z prvej polovice 3. stor. po Kr., čomu odpovedá úplná absencia terry sigillaty z Westerndorfu i Pfaffenhofenu.

Dobrá dostupnosť provinciálnych výrobkov v blízkosti limitu v istom smere zrejme spočiatku spomaľovala u Kvádov rozvoj špecializovanej hrnčiarskej výroby (na hrnčiarskom kruhu). Až neskôr po markomanských vojnách – pravdepodobne pod vplyvom provinciálnych majstrov – sa začína rozvíjať výroba keramiky
na hrnčiarskom kruhu i u naddunajských Germánov. Druhú zónu tvorí stredné Pohronie, ktoré bolo vzhľadom na hornatú geomorfológiu menej dostupné. Kontakty medzi obyvateľmi horských oblastí a Kvádmi usídlenými na nížine, t.j. v predpolí severopanónskeho limitu, boli sťažené. Tým aj v redistribúcii hrnčiarskych výrobkov z Panónie. Do horských kotlín stredného Slovenska sa rímske výrobky dostávali zriedkavejšie ako do kontaktnej zóny. V germánskych osadách na strednom Pohroní sú nálezy terry sigillaty a panónskej úžitkovej keramiky zastúpené iba sporadicky.

Treťou zónou bolo územie horného Pohronia. Vzhľadom na hiát v osídlení, ktorý tu vznikol po zániku púchovskej kultúry, sa tu dosiaľ nevyskytli provinciálne keramické výrobky, ako napr. terra sigillata. Sporadické importy sa vo všeobecnosti dávajú do súvisu s kvádskym osídlením z neskorej doby rímskej a včasnej fázy doby sťahovania národov (obr. 4). Sú nimi predovšetkým glazované trecie misky-mortária a sivá drsná keramika. Počas 4. stor. po Kr. dochádzalo postupne k značnému zbližovaniu rímskej provincie Panónia s pohraničnými barbarskými oblasťami. Pri niektorých keramických produktoch je ťažko rozhodnúť, čo je rímskym a čo germánskym výrobkom. Táto akulturácia sa diala obojstranne. Na jednej strane to bol nástup
postupnej romanizácie Germánov na ľavom brehu Dunaju, na druhej strane rímski foederati z radov Germánov prinášali do provinciálneho prostredia, v závere samotnej existencie rímskeho Impéria, vlastné obľúbené formy nielen nádob.

V rámci dosiaľ skúmaných germánskych osád ležiacich v blízkosti severopanónskeho limitu mimoriadne významné postavenie má osada v Štúrove, v polohe Vojenské cvičisko. Záchranný výskum sa tu uskutočnil v rokoch 1956-1957 pod vedením T. Kolníka. Celkove bolo odkrytých 66 sídliskových objektov z doby rímskej a obdobia sťahovania národov. Z toho 12 chát a 44 jamových objektov (Kolník 1962, 357-362). Lokalita
sa nachádza severne od dnešného Štúrova v priestore bývalého Vojenského cvičiska. Je situovaná na ľavom brehu Dunaju, juhozápadne od strategicky dôležitého sútoku Hrona s Dunajom, cca 4-5 km od antickej Solvy. Priestor germánskej osady bol značne narušený avarsko-slovanským pohrebiskom (280 hrobov; Točík 1968) a vojenskými cvičnými zákopmi. To veľmi komplikovalo nálezovú situáciu a miestami dochádzalo k viacnásobnému porušeniu objektov. Najstaršie germánske osídlenie dolného Pohronia je doložené okolo stredu 2. stor. po Kr. Potvrdzujú to nálezy z osád: Bíňa-Apáti, Bíňa-Berek, Čaka-Diely, Štúrovo-Obid, Štúrovo-Vojenské cvičisko, a pohrebiská Čaka-Kopec a Gbelce-Tehelňa.

V súbore keramických nálezov z objektov v Štúrove je popri výrobkoch domácej germánskej produkcie nezvykle početne zastúpená aj keramika z rímskych provincií.

Počas celej doby rímskej, hlavne však v 2. stor. po Kr., tvorí tehlovočervená keramika najpočetnejšiu skupinu importov provinciálnej produkcie v barbarskom prostredí (Krekovič 1981, 361). Z typologického hľadiska sú tu zastúpené nasledovné tvary: džbány (obr. 3:1-4), hrnce s esovitým profilom (obr. 3:6), hrnce s horizontálnym ústím (obr. 3:7), misy s prstencovým ústím a zalomeným kónickým telom (obr. 3:5,8,11), trecie misky-mortária bez glazúry (obr. 3:13). Ojedinelým nálezom v našej oblasti je fragment ucha amforovitej nádoby, zdobený drobnými plastickými výčnelkami (obr. 3:13). Z technologického hľadiska je zastúpená keramika bez povrchovej úpravy a keramika s povrchovou úpravou (celoplošné maľovanie, maľovanie hnedými alebo červenými pásmi a mramorovanie).

Obr. 3. Tehlovočervená panónska keramika z mladšieho stupňa staršej doby rímskej z germánskej osady v Štúrove.