Pilisszántó a hora Pilis

PILISSZÁNTÓ - (Pilišsántó - Santov)

Na začiatku leta som sa dozvedel samé zaujímavé informácie o dedine Pilisszántó, alebo
po slovensky Santov. 24.augusta 2002 sa prepadla podlaha kostola presne v geometrickom strede budovy. Touto náhodou boli odkryté katakomby z obdobia príchodu Maďarov IX.- XI. storočia, ale okrem tejto zaujímavosti nás čakalo mnoho ďalších nevídaných prekvapení...

Prvé prekvapenie bolo zistenie, že autobusy
sem chodia mizerne, asi tri krát za deň. Druhé oveľa príjemnejšie, že máme nohy a s nimi sa tam akosi dostaneme.

Vybrali sme si najfrekventovanejšiu trasu Ostrihom - Dorog - Budapešť kde premávajú autobusy každých 40 minút. Vystúpili sme na zastávke ktorá za dedinou Piliscsaba pri Kopárcsárda.

Názov tohto miesta sa dá preložiť ako holý, pustý.
Pred niekoľko desaťročiami tu vypukol požiar, a okolité lesy zhoreli. Dlho tu nič nerástlo a preto ten názov. Dnes je tu umelo nasadený borovicový les.

Cestu sme začali v pekne upravenom lesíku, pri ceste kde sme raňajkovali a nakŕmili jednu túlavú mačku. Turistická cesta červenej značky je veľmi dobre vyznačená. Prvá štvrtina cesty s umelo nasadenými borovicami sa celkom nehodila do obrazu Pilišských hôr. Pravdepodobne to bol akýsi lesnícky experiment komunistických odborníkov. Nedávna búrka dolámala veľmi veľa borovíc, a cestou sme museli neraz podliezať, alebo preskakovať vylomené stromy.

Miesto "Ásványbánya" je rekultivovaný mramorový lom, ktorý nateraz už vyzerá celkom dobre. Tu zároveň končí borovicový porast. Pri mieste "Mészégetők" treba ísť ďalej stále rovno.
Toto je kratšia cesta do dediny. Odtiaľto je už vidieť na dedinu Pilisszántó a nad ním sa týčiaci najvyšší vrch s rovnakým menom ako celé pohorie.

V dedine sme museli nájsť kostol. Toto nebol problém. Problém bol, že kostoly sú väčšinou zatvorené. Na otvorenie potrebujeme farára alebo kostolníka. Títo ľudia sú buď na fare alebo doma, a treba ich vyhľadať, ... a tak ďalej.

Ako sme tak nahlas dumali nad možnými problémami niekto nás
oslovil - kto sme a čo by sme radi, ... darmo dedinčania hneď spoznajú cudzincov. Predstavili sme sa osobne, aj v rámci projektu sturovo.com a prečo sme prišli. Pán, ktorý nás oslovil žiadal chvíľu strpenia, zavolal niekomu, že kvôli nám bude meškať pol hodinku.

O malú chvíľu sme sa ocitli v kancelárii starostu. Pán starosta dediny nás zavalil nesmiernym množstvom informácií, dalo by sa povedať slovom, písmom aj obrazom. Všetko nám povedal o svojej dedine. Podrobne vyrozprával historické udalosti okolia, všetky radosti a starosti pri objavovaní vzácnych archeologických nálezov. Ukázal nám mapy nálezísk bronzové konce šípov objavené pri výkopových prácach, všetko čo len vedel. Dostali sme od neho všetko aj na papieroch, čo nemal, oxeroxoval nám. Zobral nás do kostola, kde sme si pozreli pod zemou katakomby, pravdepodobne z IX.-XII. storočia. Dovolil nám nahliadnuť aj do ďalších podzemných chodieb pri autobusovej zastávke, kde je uložený 7000 rokov starý kameň, na ktorý vtedy neznámy umelec vytesal ženu ako symbol plodnosti. Ukázal nám rímsky míľový kameň, ktorý tu označoval strategickú cestu rímskych légií.

Na záver nás nasmeroval do niekoľko sto rokov starého cintorína, kde našli záhadný krížový kameň. Stihli sme sa len čudovať a poďakovať za všetko.

Vďaka pánovi starostovi Szőnyi Jozefovi sme mali nezabudnuteľný výlet a trvalé príjemné spomienky na dedinku Pilisszántó. Ďakujeme! Nemusíte smútiť, že by ste sa tam nemohli vybrať lebo neviete po maďarsky. V dedine žije veľa
Slovákov a pán Szőnyi hovorí dobre po slovensky.