Burda - Kováčovské kopce

(Ján Roháč 10.03.06, písané pre hiking.sk)

Burda je síce malé, ale výrazné pohoríčko východne od
Štúrova. Turisticky nie je známa, avšak je tu zopár príležitostí pre pekné túry a výlety v relatívne neporušenom prostredí (aj keď ťažba dreva je aj tu stále viac viditeľná). Trasa, ktorú si opíšeme, je asi najvyužívanejšia, poskytuje krásne výhľady na Štúrovo a maďarský Ostrihom.

Začíname na červenej značke v dedine Kamenica nad Hronom, pri hostinci Hronská perla. Začína tu aj náučný chodník Kováčovské kopce, ktorý nás bude na dlhšom úseku sprevádzať (nie je veľmi zaujímavý, ale poteší). Sledujúc červenú značku sa rýchlo vymotáme pomedzi domy, pričom niektorým lezieme takmer až do dvora – domy sú totiž postavené aj v úzkom úvoze, ktorým začíname stúpať na hrebeň. Stúpanie je síce strmšie, ale nie je dlhé (asi kilometer), ani nemá veľké prevýšenie (nejakých 150 metrov) a tak sa popri vinohradoch, cez pásmo hlohu a šípok dostaneme rýchlo na koniec strmého úseku. Tu ju krátka odbočka k prvému z niekoľkých výhľadových miest. Ešte síce nie sme úplne hore, ale už odtiaľto máme celý región Ostrihom – Štúrovo ako na dlani, veľmi dobre je vidieť ostrihomskú katedrálu, Dunaj a Most Márie Valérie, Štúrovo (aj s komínmi papierní) a začínajúcu sa Podunajskú nížinu.

Pokračujeme miernym stúpaním ďalej, čoskoro prídeme na jasne
rozoznateľný hrebeň, či skôr ostrú hranu, popri ktorej pokračujeme v agátovo-dubovom lese ďalšie zhruba 2 kilometre... Ako korálky na niti sú na nej navlečené pekné výhľadové miesta, z ktorých sa nám postupne odkrývajú nové letecké pohľady nielen na Ostrihom s jeho impozantnou katedrálou a na Štúrovo, ale aj na sútok Dunaja a Hrona, na vinohrady pri Dunaji, na pohorie Pilis v Maďarsku a na Dunaj, ktorý tu dramaticky opúšťa Podunajskú nížinu a stráca sa medzi kopcami. Ponad to všetko krúži množstvo dravcov, na ktoré sa môžeme pozerať nezvyčajne zhora...

To všetko môžeme sledovať z pohodlného a pohodového chodníka,
kopírujúceho hrebeň Kovačovských vrchov. Po spojení s modrou značkou sa však chodník od hrany hrebeňa odkloní a vnára sa dovnútra tohto pohoria. Charakter krajiny sa zmení, vchádzame do hlbokých dubových lesov, cesta je však stále pohodlná. Stále viac a viac sa však prejavuje ťažba dreva, prichádzame postupne na prvé rúbaniská, cesty su na niektorých úsekoch
rozryté mechanizmami. Ďalší úsek nie je veľmi vábny z hľadiska povrchu – viac než dva kilometre kráčame po lesnej asfaltovej ceste. Odmenou sú však pekné výhľady z nej, tentokrát na sever, na dolinu Ipľa s dedinami Salka (na Slovensku) a Letkés (v Maďarsku), oddelenými štátnou hranicou, ktorú tu tvorí aj odtiaľto dobre viditeľná rieka Ipeľ.

Po ostrej zákrute sa asfaltka končí a my z nej odbočujeme ostro vpravo na úzky lesný chodníček. Opäť sa vnárame do dubového lesa, plného zvierat. Chodníček na jednom úseku strmo klesá priamo dole svahom, je to nepríjemná pasáž. Po dosiahnutí dna Veľkej doliny sa obtiažny chodník mení na pohodlnú a príjemnú lesnú cestu – avšak pohodlnú a príjemnú iba vtedy, ak nie je práve po ťažbe dreva, keď sa mení na blatové eldorádo... Obísť sa však nedá a tak treba blato prekonať, na druhej strane nás však poteší minikaňon pár metrov vľavo od nás. Potok Dona tu do mäkkého podložia vymyl meandre, erózne hrnce, zárezy tak, ako vo veľkých prielomoch, avšak všetko miniatúrne a na dosah.

Po dvoch kilometroch, ktoré vedú miernym klesaním cez lúčky a remízky prídeme do dediny Chľaba, priamo k autobusovej zastávke. Odtiaľto sa môžeme odviezť naspäť do Kamenice nad Hronom (alebo až do Štúrova), ak však máme dosť síl a času, odporúčam prejsť východným smerom cez dedinu a ísť sa pozrieť na malebný sútok Dunaja a Ipľa, prípadne posedieť na rozľahlých štrkových plážach Dunaja. Avšak to je už téma pre iný článok.

Opísaná túra nie je náročná, patrí medzi najľahšie. Stojí však za to, pretože do pamäti sa nám vryje najmä krásnymi výhľadmi na dunajskú krajinu, peknými dubovými lesmi s množstvom zveri. Nie je problém stretnúť srnky, muflóny, množstvo dravcov vo vzduchu, ba dokonca som tu skoro stúpil na obrovskú užovku stromovu, vyhrievajúcu sa uprostred asfaltky.