Skanzen je umiestnený medzi malebnými kopcami Pilišského pohoria. Do Szentendre sa dostanete autobusom z ostrihomskej hlavnej stanice, ktorá je na konci ulice, kde sa každú stredu a piatok koná trh.
Týmto krátkym článkom by som chcel trochu upútať pozornosť na tak jedinečnú ľudovo-historickú zbierku ako je skanzen v Szentendre. Skanzen je jedinečný svojou rozlohou 60 hektárov a komplexnosťou zbierky z územia celého Maďarska. Miesto pre slová tu nie sú, raz vidieť je 100x lepšie ako čítať - predsa, jeden krátky opis čo vás pri návšteve čaká.
Ľudová škola z obce Kondorfa z roku 1880 - Budova školy bola postavená v roku 1826 v obci Kondorfa v Maďarskej župe Vaš. Obec je asi v smere 4 hodiny (juhovýchodne), 100 km od mesta Graz. Leží v Národnom parku Őrség na západe Maďarska.
Staviteľmi boli bratia Györke Ján a Michal. Ide o budovu z vodorovne uložených drevených hranolov, kde je medzi škárami výplň so zmesou hliny a slamy. Dom má typickú slamenú strechu s prístreškom, s otvoreným komínom. Komín je zužujúci sa otvor, ktorý sa rozprestiera nad celou kuchyňou. Slúžil aj ako závesný sklad, sušiareň a udiareň.
Foto: Autor
Hudba: Vas megyei népdal és lakodalmas csárdás - Csík Zenekar
Dom dala postaviť katolícka cirkev aj s ubytovaním pre učiteľa. Za bývanie nemusel platiť, musel ale učiť.
Zariadenie je z roku 1880. V tom čase už platilo nariadenie ministra Eötvös József-a z roku 1868, kde bolo stanovené ako má byť zariadená škola a stanovená povinná školská dochádzka. Za nedodržanie tohto nariadenia boli vyrubované finančné sankcie rodičom. Povinná školská dochádzka bola od 6 do 12 rokov. Nariadenie stanovilo aj to, že rodičia chudobných detí nemuseli platiť školné, zároveň bolo nariadené, že každé dieťa sa musí vyučovať v ľudových školách v jeho materinskom jazyku.
V škole sa učilo všetkých 6 tried. Vyučovanie prebiehalo asi od októbra do apríla. Mimo toto obdobie deti pracovali na poliach. Žiaci boli vo veku 6-12 až 14 rokov. Všetky školopovinné deti sa učili v jednej triede bez rozdielu veku.
Zariadenie školy bolo už v tom čase presne určené ministrom kultúry. (viď vyššie) Písali na tabulu z bridlice s kriedou, zošity dostali len keď už vedeli pekne písať, po prevedení úlohy bola tabuľa zmazaná pripevnenou handričkou. Na začiatku izby stála na malej vyvýšenine katedra s guľkovým počítadlom - SČOT-om. V rohu bola tabuľa. Na stenách sú mapy alebo názorné obrazové pomôcky. Pri vchode bol vešiak kde si deti odkladali v taštičkách svoje donesené jedlo.
Po skončení školy v 12. rokoch, chodili ešte na takzvané doučovanie. Dievčatá sa učili variť, mládenci sa priúčali poľnohospodárskym znalostiam. V kuchyni vidíme piecku. (veľký otvor pri zemi) Piecka sa rozkurovala raždím, najčastejšie to boli konáre z ostrihaného viniča. Po rozkúrení sa popol vyhrabal a akumulovaným teplom sa pieklo. Na piecke vidíme takzvaný (lábaš) je to hrniec s troma nohamy. (láb - noha, lábaš - nohatý). Oheň sa zakladal priamo pod hrncom a tak sa varilo. Všimnime si, na fotografii je stojanček s vodorovným drievkom. Po zapálení drievka tento stojan nahradzoval lampáš na petrolej. Takto sa šetrilo drahým petrolejom.
Vchod rozdeľoval budovu na dve polovice. V druhej, na ľavo, bol byt učiteľa, jej manželky a malého dieťaťa. Učiteľ - nádenník, sluha ľudu, každý ho oslovoval len pán učiteľ, bol zároveň aj kantorom, spieval a hral na organe počas slávností a omší. Veľa čítal, dokonca mu chodili pravidelne noviny, mal knihy. Za svoju prácu dostával peniaze len z časti, dedinčania ho vyplácali maslom, mliekom, vajcami, obilím. Obilie skladoval v rebrovitej drevenej kadi - modius, quartale. Po škole, tak ako aj iný, pracoval vo svojej záhradke ktorá bola hneď pri dome.
Celú budovu aj zo zariadením odkúpilo múzeum - skanzen v Szentende. Dom bol dopodrobna zdokumentovaný, nafotografovaný a vytvorené projektové štúdie. Rozobratý na jednotlivé diely a prenesený do areálu skanzenu kde bol zložený podľa projektov.
Ostatné fotografie si môžete pozrieť kliknutím tu, alebo na vložené obrázky, alebo na mojom profile na facebooku. Musíte byť ale prihlásený.
Ak by ste sa dali na návštevu tohto muzeálneho skvostu, odporúčam pohodlné topánky. Celý areál má rozlohu 60 hektárov. Jednotlivé domy sú od seba vzdialené 10 - 30 metrov. Zoskupenia rôznych kultúrnych krajinných celkov sú od seba asi na 300-400 metrov. Na múzeum potrebujete naozaj jeden celý deň. Náš dosť presný GPS prístroj nám ukazoval po skončení prehliadky nachodených asi 15-16 km peši. V prípade otázok ma kontaktujte alebo nájdite na facebooku.
- Prihlásiť sa pre odoslanie komentárov
- prečítané 4354x
Posledné komentáre