Mešita Ozičeli Hadži Ibrahim v Ostrihome

Historický prehľad: Osmanská ríša, v roku 1541 dobila mesto Budín. Obiehať Ostrihom začali v roku 1543. 8. augusta. samotný sultán Sulejman po dvojtýždňových bojoch osadil Mlynskú baštu, kde bol stroj na zásobovanie hradu vodou, týmto padlo mesto aj hrad. Mesto bolo zadelené do správy Budínského pašaliku a v roku 1547 sa stáva samostatným sandžákom (turecký okrsok). Bola k nemu pridelená ešte aj župa Hont a Bars. Nasledovalo 130 rokov nepretržitej okupácie. Turci boli v Ostrihome do roku 1595. V tomto roku do 1605 dočasne prevzali vládu kresťanské vojská. V tomto období nie je známe, že nami opisovaná mešita už stála. Od roku 1605 do roku 1683 Turci znovu obsadili mesto a hrad. V tomto období bola postavená mešita – (Džámi).

Staviteľom bol Uzsiceli Hadzi Ibrahim Kto bol na púti v Mekke. V mene figuruje slovo Haddžra – Hadži čo je prívlastkom ľudí, ktorí sa zúčastnili púti do Mekky. Písomná spomienka o meste Ostrihom a aj jej mešity pochádza od Osmanského cestovateľa Evliju Čelebiho. On napísal v roku 1663: „Uzsiceli Hadzi Ibrahim je pekná priestorná s olovenou strechou z tehly. Nová s minaretom“ ku ktorej patrila aj škola dervišov a kláštor. Po oslobodení s pod nadvlády Turkov začala budovu používať Ostrihomská diecéza. Už roku 1756 bola na Vojenskej mape Krey zakreslená. Neskôr bola budova prebudovaná na viacpodlažný obytný dom. Po II. Svetovej vojne bola zoštátnená neskôr sa dostala do súkromných rúk. V roku 1998 Kúpila budovu firma Rosenberg Hungária kft., chcela z nej po rekonštrukcii vybudovať penzión. Po predbežných archeologických mapovaniach bolo zistené aký nesmierny historický klenot tu stojí. Rozhodli sa celú budovu zrekonštruovať do pôvodného stavu. Prvé prác e začali v roku 2007.

Džámi: – Turecký kostol. Je polohou najzápadnejším historicky rekonštruovaným osmanským kostolom v Európe. Budova bola aj zároveň pevnosťou, je postavená na mestské hradby, priamo nad južný vchod od dunaja. „kde prejde kôň ale voz sa už nezmestí dnu“. Architektonicky sa najviac podobá balkánskym stavbám. Minaret bol pôvodne vysoký asi 20-30 metrov. Najlepšie vyobrazenia pochádzajú z roku 1683. Jedno je na vojenskej mape z Viedne, druhé je v Münchenskom archíve. Počas rekonštrukcie budovy použili podrobnejšiu – Münchenskú. Mihráb – oltár mohamedánov je oproti vchodu. Počas modlitby sa veriaci pozerali smerom k Mekke. Oltár bol počas storočí rozobraný a na jeho mieste bol vchod do sýpky. Počas rekonštrukcie sa mnohé jeho časti našťastie našli, dokonca na niektorých miestach sa zachovala pôvodná dekorácia kvetov granátového jablka a tulipánov. Na ľavo od mihrábu sa zachovali aj časti pôvodnej omietky. Po obvodoch stien nájdeme diery, takéto diery boli pravdepodobne po obvode celej budovy. Sú to zamurované hlinené džbány, slúžili na rušenie ozveny v budove. Pri rekonštrukcii sa našli v džbánoch zvyšky obilia. Je to dôkazom že budova slúžila aj ako sýpka. Na východnej stene sa našli zlomky arabského nápisu. V budove nájdeme aj galériu, je známe že islam nepovoľuje modlitbu žien a detí v tom istom priestore ako sú muži, preto tento problém riešili vybudovaním galérie zo západnej strany. Pod galériou je aj úzky prechod, tento slúžil ako cestička pre vojsko a stráže. V některých rozměrných stavbách se galerie mohou vyskytovat v podobě sloupové chodby nad přízemím. V rohu severnej a západnej steny nájdeme vežu – takzvaný minaret. Spodná časť je pôvodná a horná je symbolická rekonštrukcia. Po výstupe 9 pôvodných a 35 zrekonštruovaných schodov sa dostaneme do rozhľadne. Po prehliadke budovy pokračujeme cez prechod pod galériou, ktorá slúžila strážam a vojakom osmanskej ríše a tiež kresťanským vojskám. Ak vyjdeme von a pozrieme sa na východ, vidíme, že skaly hradného návršia nedovoľovali rozšíriť budovu týmto smerom. Po prejdení prechodu vojenských stráží vidíme Dunaj. V tom čase ešte park pod hradom neexistoval a Dunaj tiekol takmer rovno pod hradbami. Pri pohľade na dvor vidíme starodávne kamene – viedla tadiaľto cesta „dolného mesta“. Táto cesta bola objavená asi 350 cm pod pôvodnou novodobou ulicou. Táto cesta bola skrytá počas 300 rokov. Po prejdení sa na dvore po 300 ročnej ceste sa dostávame do spodnej časti budovy.

Strop suterénu budovy je oblúkovitý, ide o trojloďovú miestnosť. Časť budovy je – stavba v stavbe. To znamená – časť na západe –hradby a časť na východe - vysekaná kamenná stena, boli steny tejto budovy. Strop tejto budovy tvorili v tom čase rovné drevené trámy, ktoré bolo osadené do dier v kameni na zemi. Na túto konštrukciu potom postavili drevený strop, strop bol zároveň podlahou modlitebne. V 18. storočí bola táto konštrukcia nahradená oblúkovitou strešnou konštrukciou, mala vyššiu nosnosť, ale následkom bolo rozčlenenie budovy na jednotlivé lode. Podlaha pivnice pred rekonštrukciou bola pôvodne po železnú skruž viditeľnú na jednom z pilierov. Pôvodne mala pivnica len jeden vchod zo severnej strany. Ostatné časti boli zamurované alebo zaplnené zeminou. Prvým nálezom pri obnove pivnice bola renesančná kamenná ružica, našli ju pri vchode zo severnej strany. Vstup na poschodie bol cez prechod na východnej strane. Tu bol aj žľab odvádzajúci dažďovú vodu z hradného návršia cez malú bránu do Dunaja. V rohoch severnej a východnej steny vidíme piecky zo stredoveku.

Brána smerom na východ k Dunaju, takzvaná „malá brána“ alebo Turkami nazývaná „Kücsük brána“ o ktorej píše aj slávny osmanský cestovateľ Evlia Čelebi nasledovné: „Mešita Uzsiceli Hadzi Ibrahim a pod ňou brána Kücsük ktorá smeruje na západ k Dunaju, ak aj kôň cez ňu prejde voz sa už dnu nedostane. Mimo tejto brány mesto domy nemá. Vo vnútri má zase dom s kolesovým vodným strojom” Nad touto bránou sa nachádza víťazná tabuľa bitky o Ostrihom z roku 1543. Samotné hradby boli aj akosi obrannou líniou proti prírodnému živlu. Hradby boli priamo na brehu Dunaja. Počas lámania ľadov na rieke chránili brehy aj mesto.

Ostatné fotografie z rekonštrukčných prác objektu