Veľká noc v Maďarsku.

Veľká noc v Maďarsku.
Boli nádherné tie dni sviatkov.Veľkonočné sviatky uznávam totiž iba ako veľký cirkevný sviatok, a možnosť veľmi pekne vyzdobiť príbytok jarnými motívmi... Ako väčšina žien neznášam oblievanie voňavkami,bitku korbáčom a povinné vyjadrovanie vďaky za túto hrôzu...

Autor: Seniorka Eva

Tentokrát sme teda oddychovali a chodili sme na výlety.

Cez hraničný prechod Salka sme prešli do Maďarska. Mierili sme do Márianosztra, je to pútnicke miesto, krásny chrám, ktorý ma spoločnú stenu s najväčšou väznicou v Maďarsku pre odsúdené ženy. Voľakedy to bolo väzenie pre politických väzňov a úplne pôvodne kláštor. Odtiaľ sme išli za nosom, lebo naša slovenská mapa siaha akurát tak po tieto miesta. Nuž a asi mame dobrý nos, lebo nás zaviedol na nádherné miesta. Išli sme serpentínami dosť dlho hore a dostali sme sa k takému komplexu kde bol hotel s reštauráciou a drevenými chatami. Také malé ale veľmi pekné rekreačné zariadenie. Volá sa to Szent Orbán. Vonku bolo množstvo drevených lavíc a stolov, kde sa jedlo, pilo. Na parkovisku bolo asi 100 áut, ale ľudia sa roztratili a boli takí kľudní a veselí, že to množstvo ani nerušilo. Napokon zmizli v nádhernom lese zo strieborných jedličiek, aj my sme tam vošli, tata hľadal hríby a tvrdí, že tam musí byt v sezóne veľa dubákov. Pomaly sme sa prechádzali a jedli naše zvyčajné predpoludňajšie ovocie a orechy. Odtiaľ sme sa vrátili na úpätie a opäť išli za nosom...naďabili sme na veľké lúky s opustenými kravínmi, síce oplotené ale brána bola otvorená. Keď sme okolo nej prešli tata sa opýtal čo znamená TILOS. Ja som povedala, že Zákaz, ale kašlime naň. No a urobila som dobre, lebo sme objavili Raj na Zemi.

Tie obrovské pasienky boli sem tam posiate takou nádhernou chránenou žltou rastlinkou, ktorá vyzerá ako bohatá gerbera. Sem tam boli hrozne staré jablone, no úžasna nádhera. Pobehali sme tie lúky a viezli sme sa ďalej. Naraz sme sa ocitli od chrbta pri konskych stajniach a cesta nikde. Tak som vystúpila a dostala som sa na dvor nádherneho komplexu, kde majú asi bohatí Maďari ustajnené kone a naďabila som na dvoch st. pánov a tí mi ochotne poradili ako sa dostaneme odtiaľ preč. Na tom dvore to vyzeralo ako z predminulého storočia, staré koče a nástroje kováčov, no proste úžasné!!! Išli sme úzkou lesnou cestou a obdivovali potôčiky, kvety, stromy.

Vyšli sme až za Szobom a už sme boli na asfaltke, ktorou sme za pár minúť boli pri hraniciach. Ešte som sa na chvíľu vyvalila na senník na slniečko (som už ako čokoláda hnedá) a okolo 15.30 sme sa vrátili do Lelej. Zohriala som obed, pomaly sme sa pobalili, dali sme si kávu a vydali sa do Bratislavy.
Ešte aj teraz som pod vplyvom tých pekných zážitkov.