História

A római hódítással megnőtt a terület jelentősége. A környék, a Garam torkolat vidéke ebben a korban lép az írott történelembe. A római birodalom az 1. század első felében szállta meg a Dunántúlt (Pannoniát) és a Duna vonalát tette meg a birodalom határává. A határt védelmező erődrendszer a limes, mely a Duna jobb partján húzódott katonai táborokból és őrtornyokból állt. A táborok 10-15 kilomé­terenként épültek, köztük az őrtornyok - melyek látótávolságban voltak -biztosították az összeköttetést. Ebbe az erődrendszerbe épült bele a Garam torkolatával szemben emel­kedő magaslaton (a mai esztergomi Várhegy) a rómaiak Solva nevű erődít­ménye, ahonnan kitűnő rálátás nyílt a germánok földjére, a tárgyalt Duna-Garam-szög területére.

Históriu spúšte ľadovej povodne  poznáme najmä z udalostí v Budapešti. Barón Miklóš Wesselényi a gróf Széchenyi István v svojich pamätiach opísali udalosti takmer z minúty na minútu. Ako nastalo nakopenie ľadu, ako sa pretrhli hrádze, ako zaliala voda ulice. Preto sa často stáva, že túto povodeň nazývame Budapeštianska. Táto povodeň ale narobila škody po celej dĺžke Dunaja, od Nyergesújfalu až po Moháč. Medzi prvými zatopenými mestami bolo aj mesto Ostrihom. Ako pamätné memento ostali po celom meste v kameni zamrznuté ruky na mramorových tabuliach, ktoré ukazujú dátum a hladinu vody pri tejto udalosti. Vydajme sa spolu vypátrať, aký bol v tom čase skutočný stav Dunaja v tomto kráľovskom meste.

Okolo roku 1200 pred naším letopočtom obývali priestory okolo Štúrova (hlavne svahy Čerhátskych pahorkov) pastierske kmene tzv. doby strednodunajskej-mohylovej (Skýtovia). Ich lokality dokumentujú žiarové hroby z archeologických vykopávok v Bíni, Kamenine a Belej.

Priaznivé klimatické podmienky a úrodnosť pôdy neustále priťahovali nových a nových osadníkov. Okolo roku 600 pred naším letopočtom datujú sa aj prvé zmienky o osídlení dolných tokov Hrona a Ipľa keltskými kmeňmi. Podľa gréckeho dejepisca Hero-dota súčasne s Keltmi sa zdržiavali na týchto priestoroch aj menšie kmeňové zoskupenia Roxolánov a Jazygov. Rybolov a pastierstvo boli hlavné zamestnania starovekých kmeňov, ktoré hľadali obživu v týchto priestoroch. Z týchto pohnútok smerovalo aj osídlenie bližšie k toku Dunaja. Vysúšali priestory medzi zamokrenými meandrami, kde si budovali príbytky. Keltovia boli teda prví usadlíci v katastri dnešného mesta Štúrova. Udržali sa tu i napriek silnej imigrácii germánskych Kvádov a stopy po ich pobyte sa tu datujú ešte od I. storočia nášho letopočtu.

Historický prehľad: Osmanská ríša, v roku 1541 dobila mesto Budín. Obiehať Ostrihom začali v roku 1543. 8. augusta. samotný sultán Sulejman po dvojtýždňových bojoch osadil Mlynskú baštu, kde bol stroj na zásobovanie hradu vodou, týmto padlo mesto aj hrad. Mesto bolo zadelené do správy Budínského pašaliku a v roku 1547 sa stáva samostatným sandžákom (turecký okrsok). Bola k nemu pridelená ešte aj župa Hont a Bars. Nasledovalo 130 rokov nepretržitej okupácie. Turci boli v Ostrihome do roku 1595. V tomto roku do 1605 dočasne prevzali vládu kresťanské vojská. V tomto období nie je známe, že nami opisovaná mešita už stála. Od roku 1605 do roku 1683 Turci znovu obsadili mesto a hrad. V tomto období bola postavená mešita – (Džámi).

Vedúci výskumu: Prof. PhDr. Peter Romsauer, CSc. Autor nálezovej správy: Mgr. Noémi Pažinová, PhD. Mgr. Zuzana Borzová, PhD. Účelom archeologického výskumu bola záchrana archeologických pamiatok ohrozených stavbou, zahrňujúc komplexnú terénnu archeologickú dokumentáciu a základné vyhodnotenie všetkých archeologických situácií. Terénny archeologický výskum sa uskutočnil v miestach, ktoré boli priamo vymedzené pre stavbu t.j. len v južnej polovici predmetnej parcely a v mieste pokládky a prekládky inžinierských sietí a obslužnej komunikácie.

Ostrihom ako kráľovské sídlo ukazuje turistom mnohé historické pamiatky. Niektoré sú priamo pred našimi očami a okolo niektorých prejdeme bez povšimnutia. Podobne je to aj s cirkevnými pamätihodnosťami a pamätnými budovami. Pozrime si teraz jednu pamiatku, ktorá je trochu od cesty. Vďaka miestu, kde je postavená, si môžete užívať ticho prírody spojené so štúdiom 100 ročných odkazov návštevníkov tohto miesta. Dokonca môžete nahliadnuť do histórie grafity a vývoja písma spred 100 rokov. Esztergom, mint a magyar királyok székhelye számos kulturális elméket tár szemunk elé. Valamelyeket közvetlenül, és vannak amelyek rejtve vannak a turisták kiváncsiskodó szemei elől. Látogassunk most egyet meg, amely nem olyan régi, és a korábban születettek előtt is imeretlen. A hely, amelyen áll már majdnem a Pilis erdeiben van. Jól rejtőzve a nagy nyilvánosság elől. Ennek köszönhetően az évszázadok alatt ide látogatók üzenőfalnak kezdték használni, szinte egy 100 éves történelmi grafiti ez a hely.