Článok uverejnený v časopise kontakty septembrového čísla roku 2008, o našej turistike a informačnej stránke,... ako sa to vlastne celé začalo.
KOLEGA / ZOLTÁN WILLANT, TURISTA A PUBLICISTA Chcem vidieť, poznať a informovať
Zoltán Willant (37) pracuje ako operátor novej linky PVC firmy Monarflex s.r.o., kam nastúpil v júli tohto roku. Trinásť rokov pracoval na Energetike SKŠ. Od detstva ho zaujímala príroda a vzťah k nej si preniesol aj do dospelosti. Už niekoľko rokov pravidelne objavuje blízke i vzdialenejšie okolie Štúrova a svoje zážitky zaznamenáva v podobe fotografií a článkov na vlastnom „webe“ www.sturovo.com. Prinášame jeho rozprávanie o vášni, ktorá zaberá prakticky všetok jeho voľný čas. Na začiatku mojich dnešných aktivít nebola hneď turistika, k nej som sa dostal až neskôr. Začalo to fotografovaním prírody. Najskôr som s fotoaparátom objavoval najbližšie okolie, Dunaj, hrádzu a naše mesto. Časom som začal fotografovať blízke okolie - Burdu a druhú stranu Dunaja, v čom mi pomohol obnovený most. Turistickú vášeň vo mne prebudili kolegovia na Energetike. Dostal som sa do kolektívu podobne zameraných kolegov, inšpirovali ma najmä páni Jozef Bitter a Zoltán Jarábek Najmä pán Bitter vedel, kde sa nachádzajú skutočné krásy okolitej prírody a pre nás mladých bol akýmsi turistickým sprievodcom. Občas sme sa na túru vybrali iba dvaja, občas sa pridala aj moja manželka Eva a niekedy sa podarilo dať dokopy aj desať, dvanásť ľudí. Prešli sme rôzne trasy. Všetky krásy ani neviem vymenovať, skúsim aspoň tie najväčšie - roklina Rám pri obci Dömös, vyhliadka Prédikálószék, Visegrád, Dobogókő, mnohé zrúcaniny kláštorov v pohorí Piliš. PO NARODENÍ DCÉRY DOMINIKY SOM V TURISTIKE TROCHU POĽAVIL, pribudli mi povinnosti a práca, takže na zábavu veľa krát neostal čas. Po niekoľkoročnej prestávke som už ako znalec okolia dobehol, čo som „zameškal“. Niekedy som sa na túru vybral len s dcérou, inokedy sme šli aj s jej priateľkami a rodičmi navštíviť pre mňa už známe miesta. Mal som radosť z pohľadu na deti, ktoré zvedavými očami objavovali skryté krásy. Sú takmer na dosah, ale žiaľ málokto o nich vie. Boli to výlety prispôsobené detským nohám a temperamentu, teda málo chôdze a veľa zábavy a atrakcií. Dodnes spomíname na spoločné zážitky z višegrádskeho hradu, skanzenu v Szentendre, alebo letného kúpania v studenom vodopáde.
V roku 2000 som aj ja vstúpil do digitálneho veku a kúpil som si prvý digitálny fotoaparát. V tom istom roku som sa zapojil ako užívateľ do celosvetovej siete internet a o rok neskôr som si zaregistroval doménu sturovo.com. Už predtým som na internete publikoval svoje články. Vlastne to neboli ani tak články, ako skôr zážitky a fotografie dokumentujúce moje víkendové potulky. Dôvodom, prečo som sa rozhodol publikovať na internete bolo, že som pri spoločnom prezeraní fotografií musel priateľom zakaždým vysvetľovať čo kde môžu vidieť a ako sa tam dostanú. Boli to lokality vzdialené iba niekoľko kilometrov od Štúrova, ale nik o nich nepočul. Na turistických mapách som im ukazoval cestu a na fotografiách čo tam uvidia. V jednej chvíli som si povedal - prečo to nespojiť do jedného celku a sprístupniť tieto informácie každému? Pozbieral som teda moje dovtedajšie výtvory a stránka www.sturovo.com sa stala mojou obľúbenou zábavou na dlhé zimné večery. MOJE INTERNETOVÉ ZAČIATKY BOLI ŤAŽKÉ A POMALÉ, kód webových stránok som musel písať ručne, kvôli čomu dizajn a články nie vždy vyzerali profesionálne. Pre mňa však bol dôležitejší obsah, ako forma. Trvalo takmer dva roky, kým stránky dostali konečnú podobu. Veľa krát som potreboval pomoc od mladších a počítačovo zdatnejších ľudí, za čo im patrí moja vďaka. Tvorba stránok si vyžadovala veľa času. Od jari do jesene som sa túlal, fotil a zapisoval som si poznámky a v zime som zo zozbieraného materiálu zostavoval web. Rýchly rozvoj technológií a rast rýchlosti pripojenia si vyžadoval zmenu mojich stránok. „Bod zlomu“ nastal v máji tohto roku, vďaka publikačnému systému DRUPAL. Výhodou nového webu je, že dizajn a menu sa vytvára automaticky a ja, alebo prihlásení užívatelia sa môžeme plne venovať obsahu, nepotrebujeme vedieť programovať. A čo si ako užívatelia prečítate v článkoch o turistike? O najkrajších miestach iba na skok od Štúrova, s podrobným popisom ako sa tam dostať, v prípade potreby sú priložené mapy, alebo GPS súradnice. Nájdete tam rady na cesty, diskusné fórum a plány našich výletov. Sú tam tiež historické pamiatky, miesta zrúcanín pavlínskych kláštorov, samozrejme s popisom prístupových trás. Vo fotofóre je viac než tisíc fotografií, ktoré môžete hodnotiť a komentovať. V snahe čo najviac informovať návštevníkov obsah čoraz viac štruktúrujem do rôznych tém a oblastí. A NA KTORÉ TÚRY NIKDY NEZABUDNEM? Bol to namáhavý trojdňový prechod cez pohorie Börzsöny zo Šiah do Nagymarosu. Bolo príšerne teplo, veľa pršalo a pri Ipli nás šli komáre „zožrať“. Počas poslednej noci v stane sme zažili obrovskú búrku, blesky nás našťastie obišli. Nezabudnuteľný bol tiež 31-kilometrový jednodňový pochod pohorím Piliš. Aspoň raz ročne navštívim vrch Prédikálószék, odkiaľ je najkrajší výhľad na Dunajský ohyb. Z historického hľadiska sa mi najviac páčia zrúcaniny kláštorov a dnešné sídla Pavlínov v pohorí Piliš a Börzsöny, ich dnešné sídlo a zároveň pútnické miesto Márianosztra. Na budúci rok sa na bicykli vyberiem do Iže (pri Komárne), kde sú pozostatky rímskeho tábora, plánujem navštíviť najväčší botanický park v Maďarsku pri meste Vác (Vácrátót) a tiež záplavový les priamo na brehu Dunaja pri meste Vác. Kto si nájde čas, môže si o tom prečítať na mojom webe... ZOLTÁN WILLANT : Za uverejnenie článku ďakujem hovorcovi firmy Kappa Štúrovo, a.s. Robertovi Kissovi.
- Prihlásiť sa pre odoslanie komentárov
- prečítané 16638x
Posledné komentáre